aktuální číslo

Stále aktuálny význam antických tragédií a tiež ich neustála inšpiratívnosť pre vzdelávanie a výchovu spočíva okrem iného aj v ich príspevku k problematike hľadania podstaty ľudskej prirodzenosti. Aischylovo dielo patrí medzi kľúčové medzníky literatúry, ale je tiež príkladom rodenia sa špecifických (nie filozofických) odpovedí na otázku, kto je človek. Cieľom analýzy trilógie Oresteia je prezentovať vybrané aspekty tohto myslenia, ktoré reflektuje i predznamenáva problémy, ktoré neskôr nachádzame vo filozofii od 5. storočia pred Kr. Štúdia sa tiež zameriava na inštrumentálnu hodnotu tragédie, ktorá nie systematicky, ale o to viac efektívne a sugestívne, predstavuje jeden aspekt ľudskej prirodzenosti – homo tragicus. Odpoveď na otázku ľudskej prirodzenosti súvisí u Aischyla aj s jeho akcentom na význam zákona a spravodlivosti, ktoré majú byť jediným panovníkom v obci.